MEŠTIANSKY PIVOVAR, JEDNODUCHO MEŠTIAK
Generácie Bratislavčanov si naň spomínajú, či už ho sami zažili, alebo mali chýr o ňom sprostredkovaný od otcov či od starkých. Žiaľ, fyzicky už nejestvuje. Málo sa o ňom dopátrate aj v Archíve mesta Bratislavy, ale – ako dosvedčujú zachované fragmenty ‒ nie je pravda, že iba Česi vedia variť pivo.
Z histórie
Varenie piva v Prešporku, dnešnej Bratislave, má stáročnú tradíciu. Už v polovici 15. storočia získava jedenásť pivovarníkov na Zuckermandli „várečné právo“, teda povolenie variť pivo. V tých časoch sa pivo varilo v malom a konzumovalo priamo u producenta. Takáto výroba však bola neperspektívna, preto za aktívnej podpory mestských radných pánov vznikol v roku 1477 Prvý bratislavský pivovar. Stál na rohu dnešnej Laurinskej ulice a Rybnej brány, zbúrali ho roku 1532 Jeho zvyšky boli objavené pri búracích prácach v roku 1947.
V Prešporku sa odjakživa vypilo veľa piva. Žiaľ, neuchovalo sa, aký ročný výstav mal pivovar, ale v roku 1752 sa začalo so stavbou druhého pivovaru. Projekt zadali mešťania staviteľom Romischovi a Hildebrantovi, mal hrdé meno „Die Bürgerliche Brauerei“. Meštiak mala dlhodobo v prenájme od mesta bohatá rodina mešťana Michaela Spechta, neskôr v roku 1880 prešiel pivovar kúpou od mesta do rúk rodiny Deutschovcov. Jeho celková úroveň bola od počiatkusmelo porovnateľná s úrovňou bavorských pivovarov. Kvalitou piva sa im veru vyrovnala. Mestský pivovar a reštaurácia s verandou sa nachádzali na Rybnom námestí.
Na svoju dobu moderný
V článku uverejnenom v Pressburger Zeitung sme sa od prešporskej rodáčky Elzy Greilich dozvedeli aj to, ako pivovar vyzeral. Bola to vraj vyslovene úžitková stavba, mal skromnú fasádu, sklenú verandu, kde bola pivovarská reštaurácia. Lenže tí, čo ho navštevovali, sa nepotrebovali kochať architektúrou, chodili tam kvôli iným veciam. Pod klenutým podjazdom, vo vnútornom dvore sa nachádzala všetka na tie časy moderná technika, rôzne mašiny, bola to malá fabrika. Pod klenbami ako v kostole sa nachádzali betónové vane na máčanie jačmeňa, z ktorého sa vyrábal slad, sušiareň, pražiareň jačmeňa. Súčasťou boli rôzne sklady, komory, v hlbokých pivniciach v obrovských kadiach pivo kvasilo aj zrelo. V pivovare čerpali vodu z Dunaja pomocou parného stroja, ktorý pracoval až do roku 1868. Neskôr bol napojený na mestský vodovod. Bola tam stolárska dielňa na výrobu sudov, kováčska dielňa na okutie sudov. V jednom krídle sa nachádzal aj priestranný byt pre nájomcu pivovaru.
Meštiansky pivovar bol Bratislavčanmi mimoriadne obľúbený, nielen pre vynikajúce pivo a pre svoju polohu blízko dunajského nábrežia, ale hlavne pre vychýrenú pivovarskú reštauráciu s kvalitnou kuchyňou, ktorá bola jeho súčasťou. Podávali sa v nej všetky kulinárske zázraky takmer každej z kuchýň desiatich národností zastúpených v meste, zjednotených do skvelej kuchyne. Atraktivitu miesta umocňovala aj nástupná stanica električky do Viedne. Na skvelé pivo vozila do trojjazyčného Pressburgu či Pozsonya aj Viedenčanov, ale schádzala sa tu tiež bratislavská bohéma. Často sa tam stretávali redaktori denníkov a časopisov vychádzajúcich v Bratislave, básnici, maliari.
Blízko Meštianskeho pivovaru sa nachádzala Vydrica, vykričaná štvrť. A Meštiansky pivovar bol vraj predmetom častej pozornosti vydrických dám a ich zákazníkov.
Likvidácia pivovaru sa konala krátko po oslave jeho dvestoročnice. Posledné pivo opustilo jeho brány roku 1968. Meštiansky pivovar zbúrali kvôli stavbe mosta SNP, nebolo mu súdené tešiť milovníkov piva.
Zdroj: AMB, Ivan Ozábal: Pivovary na Slovensku, Tivadar Ortvay: Ulice a námestia Bratislavy